Fotili sme ako zmyslov zbavení. Ja, brat a moja priateľka – každý z nás fotil to svoje. Zapadajúce slnko čarovalo neskutočné farby, Žltá a oranžová sa dokonale odrážali na sýto zelenej pšenici. Fotením sme boli tak zaujatí, že sme si ani neuvedomili, čo sa robí za nami. Od zadu prichádzala búrka. Pšenica je odfotená, je čas sa otočiť a ísť rýchlo k autu do bezpečia. To by urobil asi každý bežný človek. Ale my – fotografi, určite nie. Schmatol som foťák so statívom, otočil sa chrbtom k Tatrám a fotil som prichadzajúcu búrku. Zapadajúce slnko krásne nasviecovalo búrkové oblaky a ja som podskakoval od šťastia. Ani som nedúfal, že prídem domov s nejakou fotkou, a zrazu sa dejú také veci.. Skočil som z cesty na pole, nastavil foťák nad drué pole a fotil jedna radosť. Až doma som si uvedomil, že mám na zábere pavúka a blesk. Skvelá kombinácia. Naozaj. Moja začínajúca arachnofóbia bila na poplach. Nezobral som si toho pavúka domov ? Dúfam, že nie.. Po západe slnka som vyšiel opäť na cestu, pohľadom som sa rozlúčil s Tatrami a bolo na čase vyraziť domov. Po pár krokoch som ale zastal, nedalo mi to, a musel som opäť vytiahnuť techniku a fotiť. Jemný vietor rozfúkaval pšenicu, nad Tatrami boli zlovestné búrkové mračná.. Nemal som slov, bolo to proste dokonalé. Takže ďakujem ti instagram, vďaka tebe mám za sebou úžasné fotenie s ľuďmi, ktorých mám veľmi rád, krásne spomienky a snáď aj dobré fotografie. Čo poviete, páčia sa Vám ?