Keď sa láska podarí...
Dnešný blog je trochuna inú tému. Už dávno som si povedal, že s fotením svadieb a portrétov končím. Keď ma ale začiatkom roka oslovila sesternica, či by som im nafotil svadbu, potešil som sa. Už je to zopár rokov, čo som svadbu nefotil a raz za čas si pripomenúť tie krásne okamihy stojí za to…
Posvadobné fotenie
O fotení svadby tu nechcem veľa písať, obrad bol krásny, nevesta so ženíchom bez najmenšej chybičky a po svadbe sme mali krásne posedenie v kruhu najbližšej rodiny. Dohodli sme sa, že svadobné fotenie bude po nejakom čase, keď si spoločne vybavia voľno v práci. Ešte viac ma ale prekvapilo miesto fotenia. Botanická záhrada v Košiciach. Nikdy som tam nebol, a pre fotografa je to vždy vzrušujúce, ak má ísť fotiť na miesto, kde ešte nebol. Samozrejme, na internete som si rýchlo pozeral, ako to tam vyzerá a plánoval som si vizuál fotografií. Navyše mali novomanželia už jasnú predstavu, ako majú fotky vyzerať. Tak sme sa vybrali do Košíc na posvadobné fotenie.
Blýskalo sa
Poviem Vám, botanická záhrada ma naozaj očarila. Je to krásne miesto plné zaujímavých rastlín a stromov. Dorazili sme hneď ráno, keď záhradu otvárali. Jednak aby sme sa vyhli davom ľudí a z rána tam nie je tak dusno, ako poobede. Na recepcii nám dovolili uskladniť si veci, prezliecť sa, pripraviť a mohli sme ísť na to. Na fotenie som si so sebou zobral všetko, celú výbavu. Z čias, kedy som fotil svadby mi ostalo ešte zopár vecí, softbox a blesk, odrazka, odpaľovač atď… Ale keďže som blesk nepoužíval zopár rokov, chvíľu mi trvalo, kým som spároval blesk s odpaľovačom a fotoaparátom. Nie je nič lepšie, ako čakať v dusnom a vlhkom prostredí na fotografa, ktorý sa snaží spojazdniť techniku. Preto Vám radím, ak pôjdete fotiť niečo podobné, najprv si techniku nastavte a vyskúšajte doma, aby ste zbytočne nestrácali čas priamo na mieste. Napokon sa to podarilo, technika začala spolupracovať a my sme mohli fotiť.
Krvavé šaty
Pomaly sme sa presúvali z miesta na miesto, v každom kúte to vyzeralo úplne inak a vôbec sme nemali problém s tým, že by sme si nevedeli nájsť vhodné zákutie na fotenie. Ak mám byť úprimný, toto fotenie som si naozaj užil a je to fajn pocit, po tých rokoch fotiť niečo iné, ako len krajinu a prírodu. Všetko prebiehalo hladko, až do momentu, kým sme neprišli do sklenníka s kaktusmi. Tu sa pri pózovaní moja sesternica poranila na kaktuse, a zakrvavila si rukáv aj šaty. Znamená to koniec fotenia ? Ani náhodu! Obidvaja sú záchraní, prvá pomoc v podobe servítky a ofuknutí rany stačila a my sme pokračovali vo fotení. Bolo to síce trocu ťažšie, keďže sme zvyšok fotenia museli robiť iba z jednej strany, ale o to zaujímavejšie to bolo. Nakoniec sme sa presunuli von do záhrad, kde sme urobili už len zopár fotiek, kvôli ostrému svetlu a silnému slnku, na ktorom nám všetkým bolo horúco.
Čo poviete na fotky ?
Samozrejme, že tu dám iba zopár snímkov. Ale aj tak budem rád,, ak mi napíšete, ako sa Vám fotky páčia. A budem rád za každé zdieľanie a komentár. Mal by som sa podľa Vás vrátiť k foteniu svadieb a ľudí ?
