Aj keď som na internete videl veľa fotografií a videí, ako to na mare vyzerá, nedokázalo ma to pripraviť na to, čo uvidím na vlastné oči. Vidieť tak obrovskú plochu, ktorá bola kedysi pod vodou, a teraz je úplne suchá.. Nebol to práve najpríjemnejší pocit, aj keď som bol zároveň v nemom úžase. Scenéria to bola veru krásna. Vyschnuté blato riadne popukalo a vytváralo zaujímavé štruktúry. To určite využijem na popredie, pomyslel som si. V tom sme v diaľke zbadali lode, ktoré nehybne ležali na súši. Už len tá predstava, že pred časom stáli vo vode… Ako sme kráčali k lodiam, v hlave som už mal jasnú predstavu, po akú fotku si idem. Nakoniec som nevedel, čo fotiť skôr. Na každom kroku bola nejaká zaujímavá kompozícia. Či už to bolo popraskané zaschnuté blato, alebo zamrznuté ľadové štruktúry, kde ešte pred pár dňami bola voda. Fotili sme ešte počas modrej hodinky, a čakali sme na východ slnka. Ten bol ešte krajší a prvé lúče dodali každej kompozícii nový nádych. Pri východe slnka som si spomenul, že som si chcel urobiť aj nejaké dronové zábery. Až na jeden malý detail… Dron mi ostal ležať doma. Po krátkej chvíli, kedy som preklial všetkých čertov som sa zmieril s tým, že dnes opäť odídem s fotkami zo zeme. Nevadí, snáď budem mať na budúce viac rozumu…