Západ slnka, vyschnutý gejzír a...
Nedeľa, deň ako stvorený na prechádzku. Po krásnej nenáročnej precházdke s mojou priateľkou na Čingovské hradisko, dobodaný armádou komárov a krvilačných lietajúcich hmyzov, som bol naozaj rád, že konečne sedím v aute. Nič sa ma nesnaží vyciciať, nemusím sa stále oháňať, konečne je kľud…
Moja milovaná polovička si prezerala sociálnu sieť, keď jej vybehol článok s názvom – „Gejzír na východe slnka znovu ožil! Je ho dokonca vidieť aj z D1!“ Klasický clickbailtový nadpis zabral a po fotografiách, na ktorých mal gejzír výšku aj viac ako meter a pol som si povedal, že by nebolo zlé to ísť omrknúť a odfotiť. Predsa len, koľko gejzírov tu máme ?
Cesta autom
Priateľka bohužiaľ nemohla ísť so mnou, tak som ju zaviezol domov. Beriem telefón a volám kamarátovi Robovi. „Čaau, čo robíš ? Máš voľno alebo makáš ?“ Robo mal našťastie voľno a bol doma, takže sme sa rýchlo dohodli a vyrazili. Cesta na Sivú bradu je pomerne rýchla a jednoduchá. Ak vyrazíte od Spišskej Novej Vsi, cesta Vám zaberie max. pol hodinku. Prekvapilo nás, že sa dá parkovať rovno pod gejzírom, ešte donedávna sa parkovalo na rozbitom „parkovisku“ pri ceste. Čo sme si ale hneď všimli – kde je gejzír ?!
Po vode ani stopy
Nechápal som to.. Nie len že gejzír nebolo vidno od cesty, on tam žiaden nebol. Prameň bol úplne vyschnutý, ostala tam len diera, cez ktorú unikal vzduch. Tak to bolo teda sklamanie… Čo už, netreba zúfať, miesto je to pekné a ponúka veľa dobrých pohľadov na fotenie. Sivá brada je známa svojimi travertínovými kopcami a minerálnymi prameňmi. Travertínové kopy vznikajú usadzovaním uhličitanu vápenatého z minerálnych prameňov, čo vytvára výrazné biele útvary, ktoré miestami pripomínajú sivú bradu, od čoho je odvodený aj názov. Vybrali sme sa teda ku kaplnke, ktorá sa nachádza priamo nad gejzírom. Kaplnka svätého Kríža je charakteristická svojou jednoduchou architektúrou a krásnym výhľadom na okolitú krajinu, vrátane Spišského hradu. Prameň, ktorý vyviera na Sivá brada, má údajne liečivé účinky, a preto bolo toto miesto považované za posvätné už v minulosti. Postavili ju v roku 1675 a ikonicky dopĺňa toto prostredie. V okolí kaplnky je veľké množstvo kvetov, čo sme s Robom rýchlo využili…
Západ slnka, o ktorom sa nám ani nesnívalo
Keď nás niekto pozoroval, muselo to vyzera naozaj komicky. Dvaja fotografi, ktorí pobehujú sem a tam, hľadajú najlepšie miesto na fotenie. Zapadajúce slnko sa ukrylo za obrovskú oblačnosť, ktorá sa tiahla nad horizontom. Do šľaka, povedal som si. Ale presne vtedy som si spomenul na slová jedného fotografa: „To zasvieti, treba veriť“. Pod kaplnkou som si našiel peknú kompozíciu s kvietkami, rozložil som statív a čakal som. Oplatilo sa ? Rozhodne áno! Takýto západ slnka, ktorý sa odohral ten večer, som nevidel už veľmi dávno. Oblačnosť sa pomaly rozbíjalo a svetlo prenikajúce cez rozpadajúce sa mraky čarovalo naozaj neuveriteľné veci. Pozrite si galériu a povedzte sami, oplatilo sa nám ostať a vytrvať ?
