Zima na kopci
V minulom blogu som opisoval to, aký veľký milovník zimy naozaj som. A nie, názor som stále nezmenil, ale keďže rozkvitnuté kvety a zelené stromy teraz v našom kraji nenájdeme, najbližšie mesiace ma čakajú fotky zasneženej krajiny.
Zima a sneh...kde je ?
Aj keď je December, u nás to stále nevyzerá na zimu. Sneh poriadne nie je, a pokiaľ ho chceme vidieť, musíme za ním cestovať. Mne to síce nevadí, ale verím, že je tu mnoho ľudí, ktorým to vadí. A dnes som sa vybral s mojou priateľkou za snehom. Musím sa Vám priznať, nečakal som, že ma tá zimná krajina tak ohúri.
Grajnár
Približne 18 km od Spišskej Novej Vsi sa nachádza vrchol kopca prezývaý Grajnár. Cez leto ho veľa ľudí prechádza bez zastávky, v zime je toto miesto vyhľadávané pre svoje bežkárske trate.Vybrali sme sa s priateľkou na malú prechádzku práve na Grajnár, pretože tu sa stále drží sneh a príroda zakrytá snehom je naozaj krásna. Už po ceste hore sa sneh ukazoval a bolo ho stále viac a viac, predsa len stúpame do vyššej nadmorskej výšky. Keď sme zaparkovali a vybrali sa na prechádzku, nestačili sme sa radovať. Tak nádherná, zamrznutá príroda. Nafúkaný a zamrznutý sneh na konároch stromov, nikde ani stopy po živej duši, len my a úplne hrobové ticho. Ako keby aj vietor zamrzol na tomto mieste. Chvíľkami až strašidelné miesto, pomyslel som si. Aj keď väčšina prírody bola krásna iba na oko, a nie fotograficky, nemusím za každú cenu len fotiť. Niekedy je pre mňa podstatnejšie si daný moment vychutnať a užiť.
Západ slnka
Ako sme kráčali zamrznutou prírodou a vychutnávali si absolútne krásne scenérie, deň sa pomaly končil a bolo to vidno nielen v slabšom svetle, ale hlavne na oblohe. Bolo úplne pod mrakom, temnú atmosféru dotvárala sivo čierna obloha, keď tu počas zlatej hodinky začali svietiť mraky na oranžovo. Viete si predstaviť, ako by každému fotografovi podskočilo srdce. Toto bol ten moment, ktorý som tam chcel zachytiť, aj keď som to pôvodne vôbec nemal v pláne. Celá tá scenéria vyzerala ako z rozprávky – dva svety – na jednej strane nasvietené mraky zo zapádajúceho slnka a na druhej strane sivo čierna obloha. Aj po tých rokoch čo fotím ma príroda dokáže stále s niečím prekvapiť. Toto som naozaj nečakal a je to jeden z naj momentov tohto roku.
Stačí málo
Mne ku šťastiu nechýba veľa, teším sa z maličkostí a nečakanýc vecí. A presne dnešný deň bol o tom. Takáto maličkosť a nečakaná vec mi zlepšila náladu, deň a dobila ma energiou na ďalší týždeň. A som rád, že som mal so sebou fotoaparát. Nakoniec, šťastie praje pripraveným.
Čo poviete na fotky ? Páčia sa Vám ?
